Ali, vlastným krstným menom Alfonz Brezovský sa narodil 26. februára
1940 v Suchohrade pri Malackách. Po základnej škole absolvoval štúdium
na Strednej pedagogickej škole v Bratislave. Po maturite (1958) študoval
na Vyššej pedagogickej škole hudobnú výchovu a slovenčinu. Po škole
začal pracovať ako hudobný redaktor v Československom rozhlase v
Košiciach (1962-1970). Koncom 60. rokov uplynulého storočia postupne
prejavili záujem o jeho scénickú hudbu Štátne divadlo v Košiciach a
Bábkové divadlo v Žiline. Neskôr tvoril aj pre bábkarov z Bratislavy a
Košíc. V roku 1969 získal za hudbu ku hre Budulínček 1. miesto na
Festivale bábkových divadiel v chorvátskom Záhrebe. Počas svojho
pôsobenia v Košiciach stál pri zrode Divadielka pod kupolou, ktoré
sídlilo v Malej sále Domu umenia. A robil hudbu k jeho hrám a zábavným
programom.
Pre veľa našich interpretov nielen komponoval, no mnohých z nich
predovšetkým objavil ako nádejné talenty a stál pri zrode ich úspešných
speváckych kariér. S jeho pesničkami zažiarili napríklad Eva
Kostolányiová, Karol Duchoň, Marcela Lajferová, Jana Kocianová, Dušan
Grúň, Miroslav Žbirka, Marika Gombitová, či Darina Rolincová a tiež jeho
dcéra Mirka Brezovská so svojou skupinou Mona Lisa. „Začiatkom
70-tych rokov minulého storočia prišla na scénu mladá generačná skupina
hudobníkov, ktorá bola veľmi ambiciózna a chcela robiť vlastnú tvorbu tu
doma pre našich ľudí. Na zahraničné angažmá chodili len krátko-
zarobiť si na kvalitné vybavenie- nástroje a ozvučenie. Spomínam si ako
som sa prvý krát stretol s Vašom Patejdlom, ktorý si ešte ako študent
VŠMU privyrábal tým, že aranžoval zahraničné hity pre skupinu Gustava
Offermanna .Hovoril mi, že hrá v nejakej kapele, s ktorou sa chystajú
ísť hrať cez prázdniny do Švédska, aby si mohli zarobiť na kvalitné
nástroje a keď sa vrátia radi by tiež niečo nahrali v rozhlase. Takto
nenápadne vznikli prvé nahrávky a príbeh našej najúspešnejšej rockovej
skupiny Elán sa mohol začať. Ešte si spomínam, že som im dohodil aj
prvého textára, ktorým bol Pavol Jursa,“ prezrádza stále aktívny skladateľ.
V roku 1970 prišiel z košického rozhlasového štúdia do Bratislavy a tu
zostal až do roku 2004, kedy odišiel do dôchodku. Takže celý svoj
tvorivý život zasvätil nielen hudbe, ale i rozhlasu. „V hudobnej
réžii vládol vtedy nekompromisný Leoš Komárek, ktorý bol veľký estét, a
okrem správnej intonácie kládol dôraz aj na problémy štýlovo-žánrovej
interpretácie. Redakciu populárnej hudby viedol skvelý človek- Paľo
Zelenay. A ten vždy žičil všetkému novému a mladému. Ja som bol
dramaturgom externých súborov. V tom čase pôsobili na scéne
profesionálne kapely Braňa Hronca, Juraja Velčovského, Gustáva
Offermanna a ďalšie, ktoré mali svoju existenciu postavenú na tom, že
predovšetkým chodili hrať do zahraničia,“ pokračuje v spomienkach Ali Brezovský.
To bolo vtedy podľa jeho slov pre našincov veľmi atraktívne, pretože
tam mohli získať profesionálne skúsenosti, ktoré potom využili aj na
domácej scéne. „Napokon bola to jedna z mála možností, ako sa mohol
náš človek legálne dostať na Západ ,spoznať, ako tam ľudia žijú a
zarobiť si finančné prostriedky v tvrdej mene. V čase, keď boli doma,
nahrávali nové veci v rozhlase, alebo v Opuse, či v televízii. Tie
nahrávky rozhlas preberal do svojej fonotéky, “ zaspomínal si na svoje celoživotné pôsobenie v Československom rozhlase pre TASR Ali Brezovský.
Atmosféra v ich redakcii bola podľa spomienok Aliho Brezovského veľmi
prajná pre všetko nové, mladé neopočúvané a objavovať nové talenty a
skupiny sa stalo prirodzenou súčasťou práce viacerých kolegov. „Ľuboš
Zeman objavoval a podporoval rôzne kapely ako napríklad skupinu
.Taktici, Yps a mnohé iné. Režisér Vlado Valovič prišiel so skvelým
nápadom vytvoriť spevácku dvojicu Eva Kostolányiová a Michal
Dočolomanský, ktorá následne slávila obrovské úspechy. Jeho hudobnícke
ambície vyvrcholili založením externej kapely VV-systém, pre ktorú
hľadal stále nových spevákov, muzikantov a aranžérov“, pokračuje
Brezovský.
Ali Brezovský sa sústredil na objavovanie detských interpretov a mal
šťastie na Darinku Rolincovú ,Janka Palla. Okrem toho spolu s Ivanom
Horváthom rozvíjali projekt Siluety v čase, keď už nahrávky veľkých
orchestrov strácali u poslucháčov na atraktivite.
Texty k jeho melódiám, písala často jeho manželka, textárka Vlasta
Brezovská. Spolupracoval však aj s textármi Danielom Mikletičom,
Alexandrom Karšayom, Tomášom Janovicom, Petrom Brhlovičom, alebo so
Zorom Laurincom. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov
zložil hudbu k filmom Dievča z jazera (1978) v réžii Jána Lacka,
Smoliari (1978, réžia Dušan Kodaj), Otec ma zderie tak či tak (1980) pod
režijným vedením Oto Krivánka, Toto leto doma (1980, Ján Lacko) a
Zázračný autobus (1982 Georgis Skalenakis). Skladateľ Ali Brezovský je
aj autorom hudby k cyklu detských piesní Cengá do triedy, spolupodieľal
sa na albumoch English is easy (2003), Angličtina v pesničkách (2003,
2006), Have a nice day (2008). Spolupracoval na príprave súťaže Košický
zlatý poklad a autorsky sa podieľal na piesňach, ktoré odzneli v
televíznej relácii Zlatá brána (1970-1985).
Práve k jeho životnému jubileu odohrali vo veľkom štúdiu Slovenského
rozhlasu 19. Februára koncert zostavený z jeho najväčších hitov pod
dirigentským vedením Vlada Valoviča a hudobného sprievodu Orchestra
Gustava Broma. „Tvorivý človek nosí stále niečo v hlave, dá sa
povedať, že nikdy nekončí, tak uvidíme, čo sa bude diať. K nedožitej
70tke Karola Duchoňa sa pripravuje v apríli v Galante veľký koncert a
na tom spolupracujem s orchestrom Taste of Brass. Teším sa na to, robil
som často pre Karola. Vlastne sa stále niečo deje,“ dodal optimisticky Ali Brezovský.