Život Prešova
online
online
Fenomén slovenskej populárnej hudby Ali Brezovský má 80 rokov
26.02.2020 Malacky
Suchohrad 26. februára (TASR/Teraz.sk) - Určite si aj dnes pospevujete
jeho nezabudnuteľné hity ako napríklad: Ó, rodný kraj, Zvony pre
šťastie, Dobré ráno želám, Kreslím si ružu, Náš učiteľ, či od Piesne k
piesni. Hudobný skladateľ, hudobný redaktor a dramaturg Ali Brezovský
má však hitov z kategórie zlatého fondu slovenskej populárnej hudby
desiatky. V stredu 26. februára sa fenomén našej modernej piesne dožíva
80 rokov. „Mal som šťastie byť pri tom, keď sa rozvíjala
interpretácia našej modernej pop hudby. V tom čase bol rozhlas jediným
jej producentom, preto, lebo vlastnil nahrávacie štúdiá a okrem toho aj
profesionálne teleso Tanečný orchester. Na scénu prišla silná generačná
skupina spevákov: Marcela Laiferová, Eva Kostolániyová, Jana Kocianová,
Dušan Grúň, Karol Duchoň a ďaľší. Všetci, ktorí sme sa vtedy pohybovali
na scéne sme pozorne sledovali jej vývoj vo svete a všetko progresívne
sme sa snažili preniesť do našej muziky,“ povedal pre TASR jubilujúci hudobný skladateľ Ali Brezovský.
Ali, vlastným krstným menom Alfonz Brezovský sa narodil 26. februára 1940 v Suchohrade pri Malackách. Po základnej škole absolvoval štúdium na Strednej pedagogickej škole v Bratislave. Po maturite (1958) študoval na Vyššej pedagogickej škole hudobnú výchovu a slovenčinu. Po škole začal pracovať ako hudobný redaktor v Československom rozhlase v Košiciach (1962-1970). Koncom 60. rokov uplynulého storočia postupne prejavili záujem o jeho scénickú hudbu Štátne divadlo v Košiciach a Bábkové divadlo v Žiline. Neskôr tvoril aj pre bábkarov z Bratislavy a Košíc. V roku 1969 získal za hudbu ku hre Budulínček 1. miesto na Festivale bábkových divadiel v chorvátskom Záhrebe. Počas svojho pôsobenia v Košiciach stál pri zrode Divadielka pod kupolou, ktoré sídlilo v Malej sále Domu umenia. A robil hudbu k jeho hrám a zábavným programom.
Pre veľa našich interpretov nielen komponoval, no mnohých z nich predovšetkým objavil ako nádejné talenty a stál pri zrode ich úspešných speváckych kariér. S jeho pesničkami zažiarili napríklad Eva Kostolányiová, Karol Duchoň, Marcela Lajferová, Jana Kocianová, Dušan Grúň, Miroslav Žbirka, Marika Gombitová, či Darina Rolincová a tiež jeho dcéra Mirka Brezovská so svojou skupinou Mona Lisa. „Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia prišla na scénu mladá generačná skupina hudobníkov, ktorá bola veľmi ambiciózna a chcela robiť vlastnú tvorbu tu doma pre našich ľudí. Na zahraničné angažmá chodili len krátko- zarobiť si na kvalitné vybavenie- nástroje a ozvučenie. Spomínam si ako som sa prvý krát stretol s Vašom Patejdlom, ktorý si ešte ako študent VŠMU privyrábal tým, že aranžoval zahraničné hity pre skupinu Gustava Offermanna .Hovoril mi, že hrá v nejakej kapele, s ktorou sa chystajú ísť hrať cez prázdniny do Švédska, aby si mohli zarobiť na kvalitné nástroje a keď sa vrátia radi by tiež niečo nahrali v rozhlase. Takto nenápadne vznikli prvé nahrávky a príbeh našej najúspešnejšej rockovej skupiny Elán sa mohol začať. Ešte si spomínam, že som im dohodil aj prvého textára, ktorým bol Pavol Jursa,“ prezrádza stále aktívny skladateľ.
V roku 1970 prišiel z košického rozhlasového štúdia do Bratislavy a tu zostal až do roku 2004, kedy odišiel do dôchodku. Takže celý svoj tvorivý život zasvätil nielen hudbe, ale i rozhlasu. „V hudobnej réžii vládol vtedy nekompromisný Leoš Komárek, ktorý bol veľký estét, a okrem správnej intonácie kládol dôraz aj na problémy štýlovo-žánrovej interpretácie. Redakciu populárnej hudby viedol skvelý človek- Paľo Zelenay. A ten vždy žičil všetkému novému a mladému. Ja som bol dramaturgom externých súborov. V tom čase pôsobili na scéne profesionálne kapely Braňa Hronca, Juraja Velčovského, Gustáva Offermanna a ďalšie, ktoré mali svoju existenciu postavenú na tom, že predovšetkým chodili hrať do zahraničia,“ pokračuje v spomienkach Ali Brezovský.
To bolo vtedy podľa jeho slov pre našincov veľmi atraktívne, pretože tam mohli získať profesionálne skúsenosti, ktoré potom využili aj na domácej scéne. „Napokon bola to jedna z mála možností, ako sa mohol náš človek legálne dostať na Západ ,spoznať, ako tam ľudia žijú a zarobiť si finančné prostriedky v tvrdej mene. V čase, keď boli doma, nahrávali nové veci v rozhlase, alebo v Opuse, či v televízii. Tie nahrávky rozhlas preberal do svojej fonotéky, “ zaspomínal si na svoje celoživotné pôsobenie v Československom rozhlase pre TASR Ali Brezovský.
Atmosféra v ich redakcii bola podľa spomienok Aliho Brezovského veľmi prajná pre všetko nové, mladé neopočúvané a objavovať nové talenty a skupiny sa stalo prirodzenou súčasťou práce viacerých kolegov. „Ľuboš Zeman objavoval a podporoval rôzne kapely ako napríklad skupinu .Taktici, Yps a mnohé iné. Režisér Vlado Valovič prišiel so skvelým nápadom vytvoriť spevácku dvojicu Eva Kostolányiová a Michal Dočolomanský, ktorá následne slávila obrovské úspechy. Jeho hudobnícke ambície vyvrcholili založením externej kapely VV-systém, pre ktorú hľadal stále nových spevákov, muzikantov a aranžérov“, pokračuje Brezovský.
Ali Brezovský sa sústredil na objavovanie detských interpretov a mal šťastie na Darinku Rolincovú ,Janka Palla. Okrem toho spolu s Ivanom Horváthom rozvíjali projekt Siluety v čase, keď už nahrávky veľkých orchestrov strácali u poslucháčov na atraktivite.
Texty k jeho melódiám, písala často jeho manželka, textárka Vlasta Brezovská. Spolupracoval však aj s textármi Danielom Mikletičom, Alexandrom Karšayom, Tomášom Janovicom, Petrom Brhlovičom, alebo so Zorom Laurincom. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov zložil hudbu k filmom Dievča z jazera (1978) v réžii Jána Lacka, Smoliari (1978, réžia Dušan Kodaj), Otec ma zderie tak či tak (1980) pod režijným vedením Oto Krivánka, Toto leto doma (1980, Ján Lacko) a Zázračný autobus (1982 Georgis Skalenakis). Skladateľ Ali Brezovský je aj autorom hudby k cyklu detských piesní Cengá do triedy, spolupodieľal sa na albumoch English is easy (2003), Angličtina v pesničkách (2003, 2006), Have a nice day (2008). Spolupracoval na príprave súťaže Košický zlatý poklad a autorsky sa podieľal na piesňach, ktoré odzneli v televíznej relácii Zlatá brána (1970-1985).
Práve k jeho životnému jubileu odohrali vo veľkom štúdiu Slovenského rozhlasu 19. Februára koncert zostavený z jeho najväčších hitov pod dirigentským vedením Vlada Valoviča a hudobného sprievodu Orchestra Gustava Broma. „Tvorivý človek nosí stále niečo v hlave, dá sa povedať, že nikdy nekončí, tak uvidíme, čo sa bude diať. K nedožitej 70tke Karola Duchoňa sa pripravuje v apríli v Galante veľký koncert a na tom spolupracujem s orchestrom Taste of Brass. Teším sa na to, robil som často pre Karola. Vlastne sa stále niečo deje,“ dodal optimisticky Ali Brezovský.
Ali, vlastným krstným menom Alfonz Brezovský sa narodil 26. februára 1940 v Suchohrade pri Malackách. Po základnej škole absolvoval štúdium na Strednej pedagogickej škole v Bratislave. Po maturite (1958) študoval na Vyššej pedagogickej škole hudobnú výchovu a slovenčinu. Po škole začal pracovať ako hudobný redaktor v Československom rozhlase v Košiciach (1962-1970). Koncom 60. rokov uplynulého storočia postupne prejavili záujem o jeho scénickú hudbu Štátne divadlo v Košiciach a Bábkové divadlo v Žiline. Neskôr tvoril aj pre bábkarov z Bratislavy a Košíc. V roku 1969 získal za hudbu ku hre Budulínček 1. miesto na Festivale bábkových divadiel v chorvátskom Záhrebe. Počas svojho pôsobenia v Košiciach stál pri zrode Divadielka pod kupolou, ktoré sídlilo v Malej sále Domu umenia. A robil hudbu k jeho hrám a zábavným programom.
Pre veľa našich interpretov nielen komponoval, no mnohých z nich predovšetkým objavil ako nádejné talenty a stál pri zrode ich úspešných speváckych kariér. S jeho pesničkami zažiarili napríklad Eva Kostolányiová, Karol Duchoň, Marcela Lajferová, Jana Kocianová, Dušan Grúň, Miroslav Žbirka, Marika Gombitová, či Darina Rolincová a tiež jeho dcéra Mirka Brezovská so svojou skupinou Mona Lisa. „Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia prišla na scénu mladá generačná skupina hudobníkov, ktorá bola veľmi ambiciózna a chcela robiť vlastnú tvorbu tu doma pre našich ľudí. Na zahraničné angažmá chodili len krátko- zarobiť si na kvalitné vybavenie- nástroje a ozvučenie. Spomínam si ako som sa prvý krát stretol s Vašom Patejdlom, ktorý si ešte ako študent VŠMU privyrábal tým, že aranžoval zahraničné hity pre skupinu Gustava Offermanna .Hovoril mi, že hrá v nejakej kapele, s ktorou sa chystajú ísť hrať cez prázdniny do Švédska, aby si mohli zarobiť na kvalitné nástroje a keď sa vrátia radi by tiež niečo nahrali v rozhlase. Takto nenápadne vznikli prvé nahrávky a príbeh našej najúspešnejšej rockovej skupiny Elán sa mohol začať. Ešte si spomínam, že som im dohodil aj prvého textára, ktorým bol Pavol Jursa,“ prezrádza stále aktívny skladateľ.
V roku 1970 prišiel z košického rozhlasového štúdia do Bratislavy a tu zostal až do roku 2004, kedy odišiel do dôchodku. Takže celý svoj tvorivý život zasvätil nielen hudbe, ale i rozhlasu. „V hudobnej réžii vládol vtedy nekompromisný Leoš Komárek, ktorý bol veľký estét, a okrem správnej intonácie kládol dôraz aj na problémy štýlovo-žánrovej interpretácie. Redakciu populárnej hudby viedol skvelý človek- Paľo Zelenay. A ten vždy žičil všetkému novému a mladému. Ja som bol dramaturgom externých súborov. V tom čase pôsobili na scéne profesionálne kapely Braňa Hronca, Juraja Velčovského, Gustáva Offermanna a ďalšie, ktoré mali svoju existenciu postavenú na tom, že predovšetkým chodili hrať do zahraničia,“ pokračuje v spomienkach Ali Brezovský.
To bolo vtedy podľa jeho slov pre našincov veľmi atraktívne, pretože tam mohli získať profesionálne skúsenosti, ktoré potom využili aj na domácej scéne. „Napokon bola to jedna z mála možností, ako sa mohol náš človek legálne dostať na Západ ,spoznať, ako tam ľudia žijú a zarobiť si finančné prostriedky v tvrdej mene. V čase, keď boli doma, nahrávali nové veci v rozhlase, alebo v Opuse, či v televízii. Tie nahrávky rozhlas preberal do svojej fonotéky, “ zaspomínal si na svoje celoživotné pôsobenie v Československom rozhlase pre TASR Ali Brezovský.
Atmosféra v ich redakcii bola podľa spomienok Aliho Brezovského veľmi prajná pre všetko nové, mladé neopočúvané a objavovať nové talenty a skupiny sa stalo prirodzenou súčasťou práce viacerých kolegov. „Ľuboš Zeman objavoval a podporoval rôzne kapely ako napríklad skupinu .Taktici, Yps a mnohé iné. Režisér Vlado Valovič prišiel so skvelým nápadom vytvoriť spevácku dvojicu Eva Kostolányiová a Michal Dočolomanský, ktorá následne slávila obrovské úspechy. Jeho hudobnícke ambície vyvrcholili založením externej kapely VV-systém, pre ktorú hľadal stále nových spevákov, muzikantov a aranžérov“, pokračuje Brezovský.
Ali Brezovský sa sústredil na objavovanie detských interpretov a mal šťastie na Darinku Rolincovú ,Janka Palla. Okrem toho spolu s Ivanom Horváthom rozvíjali projekt Siluety v čase, keď už nahrávky veľkých orchestrov strácali u poslucháčov na atraktivite.
Texty k jeho melódiám, písala často jeho manželka, textárka Vlasta Brezovská. Spolupracoval však aj s textármi Danielom Mikletičom, Alexandrom Karšayom, Tomášom Janovicom, Petrom Brhlovičom, alebo so Zorom Laurincom. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov zložil hudbu k filmom Dievča z jazera (1978) v réžii Jána Lacka, Smoliari (1978, réžia Dušan Kodaj), Otec ma zderie tak či tak (1980) pod režijným vedením Oto Krivánka, Toto leto doma (1980, Ján Lacko) a Zázračný autobus (1982 Georgis Skalenakis). Skladateľ Ali Brezovský je aj autorom hudby k cyklu detských piesní Cengá do triedy, spolupodieľal sa na albumoch English is easy (2003), Angličtina v pesničkách (2003, 2006), Have a nice day (2008). Spolupracoval na príprave súťaže Košický zlatý poklad a autorsky sa podieľal na piesňach, ktoré odzneli v televíznej relácii Zlatá brána (1970-1985).
Práve k jeho životnému jubileu odohrali vo veľkom štúdiu Slovenského rozhlasu 19. Februára koncert zostavený z jeho najväčších hitov pod dirigentským vedením Vlada Valoviča a hudobného sprievodu Orchestra Gustava Broma. „Tvorivý človek nosí stále niečo v hlave, dá sa povedať, že nikdy nekončí, tak uvidíme, čo sa bude diať. K nedožitej 70tke Karola Duchoňa sa pripravuje v apríli v Galante veľký koncert a na tom spolupracujem s orchestrom Taste of Brass. Teším sa na to, robil som často pre Karola. Vlastne sa stále niečo deje,“ dodal optimisticky Ali Brezovský.
www.ZIVOTPO.sk
